Terarista

TERARISTA 4 (1)       3-8 1993

Korytnačka bahenná (Emys orbicularis), jej chov a výskyt na východnom Slovensku

Emys orbicularis, breeding and incidence in Eastern Slovakia

Radoslav Rigler

Korytnačka bahenná (Emys orbicularis Linnaeus, 1758) žije v sladkých a brakických vodách stojatých alebo mierne tečúcich. Vyskytuje sa v južnej Európe, Severnej Afrike, západnej Ázii a na východ jej areál rozšírenia zasahuje až po Aralské jazero. Ďalej žije v teplejších oblastiach strednej Európy, kde sa severne vyskytuje až po Polsko. V severných oblastiach výskytu je všade chránená. V Nemecku je v červenej knihe uvádzaná ako druh ohrozený vyhynutím. V rakúskej červenej knihe ako druh, ktorého existencia je možná len pri neustálej introdukcii. V Polsku je vedená ako kriticky ohrozený druh. V nasej červenej knihe je taktiež uvádzaná v kategorii kriticky ohrozený druh, ktorého ďalšie prežitie je pri neustálom pósobení faktorov ohrozenia nepravdepodobné.

Naše povodné populácie korytnačky bahennej boli viazané na Východoslovenskú nížinu a niektoré lokality na južnom Slovensku, Záhorskej nížine a na južnej Morave. Pravdepodobné jediná pravidelne sa rozmnožujúca populácia bola doteraz v Státnej prírodnej rezervácii Tajba pri Strede nad Bodrogom.

V prvej polovici 20. storočia boli korytnačky pokusne vysádzané na Pardubicku a v Hluboké nad Vltavou, kde sa móžu vyskytnuť ich sporadické nálezy.

Korytnačky vyhľadávajú zarastené jazerá, slepé ramena riek, väčšie bažiny, alebo melioračné kanály. Vyskytujú sa po hranicu asi 700 metrov nad morom. Cez den sa rádi slnia na spadnutých kmeňoch trčiacich z vody, alebo na kameňoch tesné pri brehu.

Farba korytnačiek bahenných je tmavohnedá až čierna. Karapax móže byť farby hnedočervenej, hnedočiernej, zelenočiernej až čiernej zdobený bledozelenými, žltými až žltočervenými bodkami, alebo krátkými pružkami. Plastrón je žltý až červenohnedý s čiernymi navzájom komunikujúcimi skvrnami.

Pohlavný dimorfizmus korytnačky bahennej je výrazný. Dospelí samci dosahujú dĺžku karapaxu 13 až 18 cm s pozdĺžnym chrbtovým výbežkom, ktorý je najvýraznejší najmä v nadchvostovej časti. Plastrón je výrazné klenutý do vnútra tela, chvost je dlhší ako u samic a farba očnej duhovky je hnedá alebo hnedočervená. U dospelých samic je dlžka karapaxu 16 až 25 cm. Pozdlzny chrbtový výbežok može úplné chýbať, alebo je len slabo viditelný v nadchvostovej časti. Plastrón je rovný a očná duhovka je biela alebo žltá. Chvost je u samic kratší a od kloaky po koniec sa prudko zužuje. Plastrón je všeobecne u väčšiny samic svetlejší s prevahou žltej farby. U samcov prevažuje čierna farba.

Korytnačka bahenná sa v prírode živí dravým sposobom. Na brehoch loví chrobáky, dážďovky a iné bezstavovce. Vo vode jej potravu tvoria rozne mäkkýše, hmyz, žubrienky, žáby, choré a poranené ryby. V teráriu krmíme korytnačky co najpestrejšou živočišnou potravou, kde by nemalí chýbať ryby, dážďovky, vodné slimáky a laboratorne myši. Z másitej potravy skrmujeme len hovädzie srdcia, prípadne chudé hovädzie maso. V roznej literatúre sa odporúča jedálniček korytnačiek spestriť rastlinnou potravou ako napríklad šalátom, špenátom alebo kúskami ovocia. Čo sa týká mojho pozorovania nikdy som u mňa chované korytnačky nevidel konzumovať žiadnu rastlinnú potravu, okrem občasného okusávania riasy z konárov v teráriu. Korytnačkám dospelým, ale najmä mladým odporúčam skrmovať vodné slimáky ako bohatý zdroj vápnika. Mladým korytnačkám skrmujem slimáky bežné sa vyskytujúce v akváriach, ktoré korytnačky s veľkou chuťou požierajú aj s časťami ulít.

03_02.jpg
Obr. 1: Emys orbicularis
Foto Radoslav Rígler

Korytnačka bahenná zimuje v našich prírodných podmienkach od októbra až novembra do apríla. Párenie prebieha v máji až juni, v západnej Európe v juni až júli. Samec sa pevne prichytí končatinami o karapax samice a v tejto polohe zostávajú až 2 týždne i ked samica sa intenzívne pohybuje vo vode i na súši. V júli samica kladie do ľahkej piesčitej pódy vajcia. V roznych literaturách sa uvádza ako maximálny počet vajec v znáške 16 až 20 kusov. Je ale pravdepodobné, že ide o znášky od viacerých samic. Väčšinou je v znáške 2 až 8 vajec. Vajcia sú oválné s vápnitou škrupinou, ktorých dĺžka sa pohybuje od 23 do 40 mm, a šírka od 16 do 22 mm. Veľkosť závisí od množstva vajec v znáške a od velkosti samice. Inkubácia v prírode trvá podlá klimatických podmienok od 80 do 140 dní. V ŠPR Tajba sa mláďata liahli v septembri až októbri. Často v chladnejších rokoch sa liahli až na jar, kedy ale percento liahnivosti je podstatné nižšie. Mláďata vyliahnuté v októbri sa ukrývajú do bahnitého dna vodných ploch a zimu prečkávajú len so zásobami, ktoré májů k dispozícii zo žĺtkového vaku.

Moje skůsenosti s liahnutím v umelých podmienkach viz Tabulka 1.

Roku 1987 a 1988 korytnačky neboli zimované. Od roku 1990 korytnačky zimovali od novembra do konca februára. Vajcia boli inkubované v inkubátore tvorenom jednou väčšou nádržou v ktorej je voda a ohrievacie teleso. V tejto nádrži je vlepená menšia nádrž so substrátem. Ako substrát bola použitá rašelina, rašeliník a vermiculit. Inkubátor je prikrytý krycím sklom. Ako tepelný zdroj bol použitý akvaristiký ohrievač.

V 1991 bolo palpáciou v slabinovej oblasti zistených 6 vajec. Bohužial vajcia boli znesené do vody a podarilo sa mi z nich zachrániť iba jedno, ostatne stihli dvaja samci požrat. V roku 1992 v znáške z 31.5. bolo všetkých 6 vajec neoplodnených.

Závislosť teploty počas inkubácie študovali SCHWARZKOPF et BROOKS (1985), ktorí vo svojej práci nazvanej „Pohlavná determinácia počas inkubácie pri konštantnej a pohyblivej teplote" uvádzali u druhu Chrysemys pieta pri teplote inkubácie od 30 do 32 stupňov Celzia liahnutie iba samic, a pri teplote 22 až 26 stupňov sa liahli iba samci. Určili takzvanú trieštivú teplotu, ktorej hodnota je 27,5 stupňov Celzia, kedy sa liahne 50% samcov a 50% samic. Tuto teplotu dostali pomerom medzi teplotou 28 stupňov Celzia, kedy uvádzali liahnutie 25 % samcov a teplotou 26 stupňov, kedy sa vyliahlo 100% samcov. Já som inkuboval pri teplote 27 stupňov a z vyliahnutých jedincov boli 4 samci a 3 samice.

Pri teplote 20 stupňov zistili, že vo vajciach bolo 50% samcov a 50% samic, ale liahnivosť pri tejto teplote bola nízká. Najväčší vplyv teploty na pohlavie bol zaznamenaný v 2. tretine inkubácie. V 1. a 3. tretine nemá teplota až taký vplyv na diferenciáciu pohlavia zárodkov. Podľa teploty počas inkubácie v prírodných podmienkach rozlišili populácie, ktoré produkujú väčšie množstvo samic alebo samcov podľa toho, či vajcia kladů na slnečné teplé pláže, alebo na tienisté brehy s bujnou vegetáciou.

Výskyt korytnačiek bahenných na východnom Slovensku je viazaný na ŠPR Tajba. Zostupný trend populácie na Slovensku si vynutil uvažovať o ich územnej ochrane. ŠPR Tajba navrhol Dr. Štollmann. Dňa 25.5.1966 bola schválená SNR. Tým sa právne zabezpečila územná ochrana korytnačky bahennej na jedinej reprezentatívnej lokalite Východoslovenské] nížiny s rozlohou 27,36 ha.

Ochrana ŠPR Tajba nebola bez problémov. Tesné pred jej vyhlášením ŠM v Strede nad Bodrogom začal v časti pripravovanej rezervácie ťažiť dno mrtvého ramena a začali ho vápniť. Zber trstiny obyvatelmi patril tiež k pravidelným zásahom do rezervácie. V roku 1970 sa na Tajbe začala výstavba odchovne pre polodivoký chov kačíc, a iba dodatečné sa o nej konzultovalo so ŠOP. V roku 1971 v tesnej blízkosti ŠPR Tajba ŠL v Košiciach zriadili svoju bažantnicu a súčasne vykládali po obvode rezervácie vajcia otrávena síranom thálnym proti strakám, vránám a čajkám. Po následných rokovaniach s ŠOP bola bažantnica zrušená.

Najzávažnejší zásah do ŠPR nastal haváriou vykurovacích olejov v PNZP v Strede nad Bodrogom, ktoré odtiekli odpadovým kanálem priamo do južnej časti ŠPR. ŠOP v Prešove musela prevziať všetku iniciativu na doriešenie prípadu a za aktívnej pomoci Štátnej vodohospodárskej inšpekcie v Košiciach nakoniec PNZP musel uhradit škody za nedodržanie vodohospodárských predpisov. Po všetkých týchto pohromách, ktoré rezerváciu postihli boli vyhliadky korytnačiek bahenných vcelku uspokojivé.

RNDr. Jozef Voskár pri pozorovaniach v roku 1986 zaznamenal výskyt korytnačiek len v tých častiach rezervácie, ktoré boli mimo priameho dosahu splaškov z PNZP a mimo dosahu olejovej havárie. O svojich pozorovaniach napísal: „Na jednom z úsekov rezervácie v dĺžke asi 150 m sme pozorovali celkove 5 dospelých (20- 25 cm) asi 20 m od seba vzdialených jedincov a niekoľko korytnačiek menších velkostných kategorii. Populácia je dynamická, má zastúpené všetky vekové kategorie."

Potom ale nastala pre ŠPR ďalšia katastrofa. Bolo upravované koryto rieky Bodrog a hladina vody na Tajbe začala klesať. Najväčší pokles, ktorý trvá dodnes je v časti, kde sa presťahovala celá populácia korytnačiek, a ktorá je mimo dosahu olejovej havárie. Týmto sa korytnačkám znemožnilo dostať sa na miesto, kde kladli vajcia. A keď sa tam tie najstatočnejšie samičky dostanu, vyliahnuté mláďata sa nemajú šancu dostať k vode, ktorá je momentálne vzdialená od miesta kde sa narodili asi 500 m. Na tomto úseku by určite neušli pohľadom predátorov.

Počas mojich viacerých pozorovaní v roku 1992 som zistil, že póvodná populácia korytnačiek prakticky neexistuje. Na celej ploche som zaznamenal výskyt iba troch dospelých jedincov. Súčasne som z ŠPR Tajba odobral vzorku vody, v ktorej Hygienická stanica Košice stanovila nasledujúce hodnoty.

Sledovaný ukazovateľ
Element
ČSN
CS Norm
Vzorka
Samply

Amoniak NH4 mg/l

0,01

9,45

Nitráty - NO2 mg/l

15,0

0,5

Chloridy - Cl mg/l

100,0

49,63

Železo Fe mg/l

0,3

0,33

Vápnik Ca mg/l

nad 20,0

62,12

Horčík Mg mg/l

125,0

42,56

Z tabuľky vyplývá výrazné prekročenie povolenej hodnoty amoniaku vo vzorke. Tento amoniak sa dostává do ŠPR z odpadového kanála PNZP. Je póvodu anorganického vo forme priemyselných odpadových vod. Týmto amoniakom sú najviac ohrozené ryby, pre ktoré je táto látka silné toxická. Smrtelná koncentrácia u kaprovitých ryb je 1 až 1,5 mg/l. Amoniak ľahko preniká do krvi a má zvláštnu afinitu najmä k mozgu.

Zo všetkých uvedených údajov vyplývá, že stav v ŠPR je po ekologické] stránke katastrofálný. ŠOP v Prešove a SZOPK v Trebišove uvažujú o zvýšení hladiny v ŠPR prívodom z blízkej rieky Bodrog. Na záchrane korytnačky bahennej by sa chcel podielať aj Klub Aqua-Tera pri Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach tým, že po rozmnožení zatial málopočetnej skupiny korytnačiek chovaných v teráriach by sa čerstvo narodené korytnačky vypúšťali späť do ŠPR Tajba.

Na záver by som chcel poďakovať za pomoc pri zostavovaní tejto práce najma MVDr. Stanislavovi Dankovi, RNDr. Petrovi Kodymovi, Romanovi Droštinovi, Petrovi Laluhovi, MVDr.Imrichovi Bugošovi, kolektivu Hygienickej stanice v Košiciach, RNDr. Jozefovi Voskárovi a členom Klubu Aqua-Tera pri UVL Košice.

LITERATURA

SCHWARZKOPF et BROOKS 1985: Sex determination in northern painted turtles: Effect of incubation at constant and fluctuating temperatures.

Tabulka 1:

Datum znášky (1)

5.10.
1987
27.10.
1987
14.10.
1988
1.6.
1990
4.7.
1990
23.3.
1991
26.6.
1992
31.5.
1992

Počet vajec (2)

4

6

4

4

2

6

2

6

Teplota +/-1 °C (3)

23

23

23

27

27

27

27

27

Datum liahnutia (4)

3.1.-29.1. 26.1.-21.2. 4.2.-7.2. 7.8.-10.8. 8.9. 28.5. 1.7. -

Počet uliahnutých (5)

3

5

2

3

2

1

1

-

Inkubácia (6)

91

90

111

66

66

66

66

-

Spolu dní (7)

117

118

118

69

67

67

67

-

(1)Date of laying, (2)No. of eggs,(3) Temperature (+/- 1°C), (4)Date of hatching, (5)No. of hatched eggs, (6)lncubation, (7)Total no. of days

Summary

The original Slovak populations of the Emys orbicularis come from the lowlands of Eastern Slovakia and certain areas in Southern Slovakia, the Zahorske lowlands and Southern Moravia. Probably the only population of these terrapin to breed regularly was located at the Tajba National Nature Reserve at Streda nad Bodrogom in Eastern Slovakia. During the first half of the twentieth century terrapines were experimentally introduced into various regions in the South and East of the Czech Republic, where they still occasionally be found.

Terrapines seek out overgrown lakes, blocked tributaries, larger-scale swamps or irrigation canals situated 700 feet or more above sea-level. During the day they prefer sunny locations on fallen tree-trunks jutting out of the water or on rocks at the water's edge. At the water banks they feed on beetles, earthworms and other invertebrates. In the water their diet includes molluscs, insects, tadpoles, frogs and sick or injured fish. In captivity they are best fed with lean beef, beef hearts, fish, mice and the above-mentioned natural diet. Snails are particularly suitable as a rich source of calcium. I have never observed consumption of plants as such, with the sole exception of algae from branches.

03_01.jpg
Obr. 2: SRP Tajba - současný stav.
The Tajba National Nature Reserve now.

Under local conditions the terrapines hibernates from October or November to April. Mating occurs during May and June (June and July in Western Europe). The male firmly grips the female's carapace and the pair remain in this position for up to two weeks even when the female is active on both dry land and water. In July the female lays eggs into light sandy soil. Various sources cite a maximum of 16 to 20 eggs per clutch, although this figure probably arises from multiple clutches by different females; in general, an average clutch contains 2 to 8 eggs. The eggs are oval in shape with a calcic shell 23-40 mm long and 16-22 mm wide. The overall size of the egg is dependent on the number of eggs in the clutch and the size of the female. Under natural conditions the incubation period varies from 80 to 140 days, depending on climactic conditions. At the Tajba Reserve the eggs hatched from September to October, although in particularly cold years they frequently hatched as late as Spring of the next year with a corresponding decrease of successful hatchings. Turtles hatched in October hibernate in muddy water-beds and survive the winter on the resources of their yolk sacs.

In 1987 and 1988 the terrapines were not hibernated. Since 1990, they have hibernated from November until the end of February. The eggs were incubated in a large tank containing heated water. A smaller tank mounted inside contains a substrate of turf, peat and vermikulit - as well as the eggs. In 1991, I located six eggs by touch in the under-belly region of certain turtles. Unfortunately the eggs were laid into water and I managed to save only one; the rest were eaten by two male turtles. In 1992, all six eggs from the clutch (May 31) were unfertilised.

I incubated the eggs at a temperature of 27°C; of the newly hatched turtles whose sex could be determined 4 were male and 3 female.

On May 25, 1966 the Slovak Parliament approved the Tajba Reserve (27.36 hectares) as a turtle sanctuary. However, from the very beginning the reserve was plagued by a number of serious problems: dredging and calcification of the water-bed, bulrush harvesting, the building of a duck-farm and poisoned baits for suppressing vermin at a nearby pheasantry. As if this catalogue of small disasters was not enough, oil spilled into the reserve from a neighbouring agricultural facility which releases its wastes into the water as a matter of course. Turtles were wiped out in the part of the reserve stricken by this contamination. Despite this, in 1986 Dr. Jozef Voskar registered a dynamic population of all age categories in the undamaged areas.

The worst catastrophe, however, was caused by the dredging of the nearby Bodrog river which resulted in a lowering of the water table and hence the water surface at Tajbe. Ironically, the water surface dropped to the greatest extent in the parts of the reserve that remained unaffected by the oil spillage and the sewage. In consequence, the area where the turtles had laid their eggs was left 500 m from the water's edge. Even if some of the fittest females were capable of reaching the spol, the newly hatched turtles would have no chance whatsoever of returning to the water.

At present, this population of tortoises is practically non-existent; only 3 adults have been registered in the whole reserve. Water quality (Table 2).

Water analysis of the Tajba Reserve (conducted by the Hygiene Service at Kosice). The data reveal a grossly exceeded maximum admissible value for ammonia (lethal concent-ration for carp is 1-1.5 mg/l) which is one of the pollutants from the above-mentioned agricultural facility.

The present situation at Tajbe is an ecological disaster. The possibilities of recovery are currently being weighed up; the Aqua-Tera club of the Kosice University of Veterinary Medicíne would like to contribute to the rescue of the turtles by releasing its own reared turtles into the wild.

Adresa autora:

Radoslav Rigler
ŠD UVL Podhradová 13
SK 040 01 KOŠICE
Slovenská republika


<< Předchozí    Další >>

Obsah